Deň diabetu nemá byť len mrzutým vyjadrením rapídne stúpajúceho výskytu
cukrovky v celosvetovom meradle. Je to tiež oslava pokroku v oblasti
prechádzania a liečenia. Cieľom je zvýšiť informovanosť o nemoci, o jej
diagnostike a liečbe, umožniť lepšie poznanie tejto choroby, zlepšovanie
starostlivosti a najmä presadzovanie lepšej prevencie. Podľa expertov
cukrovka dnes už predstavuje globálnu epidémiu so život ohrozujúcimi
komplikáciami.
V roku 2007 sa tento deň slávil prvýkrát ako svetový pod oficiálnou
záštitou Organizácie Spojených národov (OSN). Valné zhromaždenie na znak
uznania závažnosti tohto ochorenia schválilo 20. decembra 2006
rezolúciu č. 61/225, čím sa Svetový deň diabetu stanovil ako svetový v
rámci dní OSN. Nový rozmer poukazuje na fakt, že sa diabetes mellitus
považuje za závažný problém verejného zdravotníctva.
"Cukrovkový" 14. november je výročným pre narodenie Fredericka Granta
Bantinga (1891-1941), ktorý spolu s Charlesom Herbertom Bestom
(1899-1978) v októbri 1921 z pankreasu izoloval klinicky použiteľný
inzulín. V roku 1922 vyskúšali účinnosť inzulínu na sebe a neskôr ho
podali 14-ročnému chlapcovi, ktorému tým zachránili život. V roku 1923
Banting spolu so škótskym fyziológom Johnom Jamesom Ricardom MacLeodom
získali Nobelovu cenu za objav inzulínu.
Svetový deň cukrovky je teda zároveň kampaň, ktorá zvyšuje povedomie o
chorobe, ktorá sa prejavuje práve nedostatočnou tvorbou inzulínu.
Špecialisti alarmujú, že počet pacientov s cukrovkou rastie a bude sa
zvyšovať najmä v súvislosti s nezdravým spôsobom života a starnutím
populácie. Aj preto sa s označením cukrovka možno stretnúť pomerne
často, hoci nejde o jedno ochorenie. Je to viacero diagnóz s podstatnými
rozdielmi.
Všetky typy diabetu majú spoločný základ - ide o chronické metabolické
ochorenia, vyznačujúce sa zvýšenou hladinou krvného cukru. Zdravé telo
si s vysokým krvným cukrom bez problémov poradí. Podžalúdková žľaza
(pankreas) začne vylučovať hormón inzulín, ten sa viaže na glukózu v
krvi a pomáha ju vstrebať do buniek, kde sa mení na energiu. Komplikácie
nastávajú, ak tvorba inzulínu nie je dostatočná. Hladina krvného cukru
ostáva vysoká, čo vedie k závažným zdravotným problémom. Diabetes teda
môže, ale nemusí byť dedičné ochorenie.
Diabetes mellitus sa delí na tri hlavné typy. Prvý typ je tzv. závislý
od inzulínu, ktorý vzniká častejšie v mladom veku človeka, zvyčajne je
spôsobená autoimunitnou reakciou, keď ochranný systém tela napáda bunky,
ktoré produkujú inzulín. Ľudia s cukrovkou 1. typu produkujú veľmi málo
alebo dokonca žiadny inzulín. Ochorenie sa môže týkať ľudí akéhokoľvek
veku, ale zvyčajne sa rozvinie u detí alebo mladých dospelých. Ľudia s
touto formou cukrovky potrebujú každý deň injekcie inzulínu, aby si
dokázali kontrolovať hladiny glukózy v krvi, ináč by im hrozili ťažké
akútne komplikácie.
Druhý typ, tzv. nezávislý od inzulínu, vzniká skôr u starších osôb,
často obéznych pacientov. Predstavuje 90 % všetkých prípadov cukrovky.
Charakterizuje ju odolnosť voči inzulínu a relatívny deficit inzulínu,
pričom v čase diagnostikovania cukrovky môže byť prítomný jeden z týchto
javov alebo obidva. Cukrovka 2. typu môže zostať nezistená aj niekoľko
rokov a k diagnostikovaniu často dochádza pri výskyte komplikácií alebo
pri vykonaní rutinného testu na glukózu v krvi alebo moči. Často, ale
nie vždy, sa spája s nadváhou alebo obezitou, ktorá sama o sebe dokáže
spôsobiť odolnosť na inzulín a viesť k vysokým hladinám glukózy v krvi.
Ľudia s cukrovkou 2. typu často dokážu ovládať svoj stav pomocou
cvičenia a diéty.
Diabetes mellitus 2. typu priamo súvisí so životným štýlom a medzi
rizikové faktory okrem obezity patria sedavý spôsob života, nezdravá
strava, ale aj predispozícia. Pacient s cukrovkou je vystavený riziku,
že ochorenie sa môže prejaviť aj na stave iných orgánov. Ak diabetes nie
je liečený, alebo je liečený nedostatočne, môže viesť k poškodeniu
tkanív, predovšetkým očí, periférnych nervov a ciev, poruche obličiek,
či srdcovo-cievneho systému. V prípade poškodenia zraku môže viesť až k
slepote.
Gestačná cukrovka (GDM) je forma cukrovky, pri ktorej je vysoká hladina
glukózy v krvi počas tehotenstva. Dochádza k nej približne v jednom z 25
tehotenstiev a spája sa s komplikáciami pre matku aj dieťa. GDM po
tehotenstve zvyčajne vymizne, ale u žien s GDM a ich detí je zvýšené
riziko rozvinutia cukrovky 2. typu v ich neskoršom živote. U približne
polovice žien, ktoré mali GDM, sa rozvinie cukrovka 2. typu do piatich
až desiatich rokov po pôrode.
Medzinárodná federácia diabetu (IDF, sídlo v Bruseli) uvádza, že vyše 50
percentám prípadov diabetu druhého typu sa dá predchádzať. Celkový
počet trpiacich diabetom sa nezadržateľne blíži 450 miliónom a toto
ochorenie je zodpovedné za 12 % celosvetových výdavkov na zdravotnú
starostlivosť. Nové motto trojročnej kampane Svetového dňa diabetu je
"Cukrovka a blaho". Cieli na tri sféry - fyzickú prosperitu, spoločenské
blaho a mentálnu pohodu.